Ked som dorazil na Kostariku na jar 2010 nemal som ziadne plany a ani moc penazi.
Vystupil som na letisku v San Jose a nevedel som co zo sebou. Od mojej byvalej priatelky som pocul ze karibska strana kostariky je ako stvorena pre mna. Tak som sadol na autobus smerom Puerto Viejo.
Ako sme prechadzali krajinou a opustali San Jose tak som si velmi vydychol.
San Jose je hlavne mesto Kostariky a bohuzial musim powedat ze som precestoval cely svet, ale toto mesto sa mi pacilo zo vsetkych najmenej.
Vsade bol hluk a chaos , spina a zapach. Strasne vela cudzincov z Nicaragui, Kolumbie a inych chudobnejsich krajin sa valalo po cestach a predavali vsetko mozne od toaletneho papiera az po Najnovsie mobilne telefony za najlepsiu cenu na svete. Niec sa co cudovat ked boli kradnute.
Ale samozrejme okrem tychto ludi tam boli aj cudzinci z podobnych krajin co vedeli co chcu a dala sa s nimi viest uprimna debata o vsetkom. Nie som jediny komu sa to nepaci, takisto sa to nepacilo aj ludom z vyssie menovanych krajin.
Ludia v San Jose podla mna nezili az taku Pura Vida ako v ostatnych castiach Kostariky. Pura Vida znamena v preklade "cisty zivot" a je to aj narodny pozdrav. Ludia v San Jose zili zivotom viac menej ako vacsina zapadneho sveta, ta nudna klasika do prace a setrit co najviac a uzivat si co najmenej.
Ale akonahle prejdete San jose ste ako v inej krajine, neuveritelna flora a fauna, tak mala krajina a je v nej z prirodneho hladiska vsetko, je to neskutocne.
Krasne to bolo vydiet z po ceste na karibsku stranu, hned po San Jose som mal najvacsi usmev na tvari.
Ked sme sa prebrodili cez bananove plantaze a dostali sa az na juh k panamskej hranici do Puerto Vieja, zacal som rozmyslat ze co teraz. Ocitol som sa v mestecku plnom reagge, marihuany , a najmylsich ludi na svete.
Kde ich kazdodenna starost bola uzit si den ako sa najlepsie da.
Zacal som kracat z batohom na pleciach cez mesto a skusal som si najst pracu aspon za jedlo a pristresok, co sa mi aj podarilo. Ked som vosiel do jedneho Hostela na Playa Negra tak mi ponukli pracu recepcionistu.
Zacal som pracovat hned na druhy den, a tam som spoznal Mikaela, Patricka a ostatnych.
A vtedy to vsetko zacalo......
Mikel bol stary americky hipisak ktory tam zil uz rok a zivil sa varenim piva z manga a medu.
Zacal som mu pomahat, a popri tom som si dokazal zarobit tak na cigarety, ale robil som to s chutou lebo sme si miklom sadli. Vzdy sme si zahulili a zacali sme s procesom varenia ktory trval vzdy niekolko dni.
Medzi tym prisiel Patrick najvacsi smuggler marihuany v dejinach USA. Skoncil na Kostarike lebo sa rozysli zo svojim partnerom ked uz toho bolo vela a zacali prve problemi. To vsetko s Patrikom a smuglovanim sa odohralo este v sedemdesiatych rokoch. Preco je na slobode? Lebo ich v tom podporovala CIA (najvacsi paseraci drog na svete). Mozno sa budete cudovat, ale je to tak, stoja aj za ovela vacsimi vecami. Prakticky s pomocou CIA tahali drogy z Kolumbie, Maroka,.....
Ked Patrickov partner sa rozhodol dat vsetko na papier a zaniesol to do Hollywoodu svojmu kamaratovi zo skoly, Vzniklo Miami Vice, ktore asi vsetci poznate. Vzniklo prave na podnet tychto dvoch smuglerov.
Je o nom natoceny aj dokumentarny film z nazvom being capitan zero. Pod tymto menom bol Patrick znamy aj v mestecku Capitan zero a je na to neskutocne hrdy.
o mesiac sa ma natacat celovecerny velkofilm Capitan Zero, ktory je Patrickova autobiografia.
Takze vzdy ked Patrik prisiel zase sme iba zahulili (to bolo ako nabozenstvo v tom meste), a popritom mi Patrik rozpraval vsetky tie jeho pribehy.
Potom mi Patrik ponukol pracu s predavanim trochu hulenia turistom a tym som si mohol trochu privyrobit.
Bolo to fajn konecne som mohol jest aj nieco ine ako ryzu a banany. Policia to celkom respektovala. Neviem si to predstavit na Slovensku ktore je mega konzervativne.
A tak som prebyval mesiac na karibskej strane az pokial som nedostal napad ist sa pozriet na druhu stranu na Pacificke pobrezie.
Ked som tam dorazil neweril som vlastnym ociam a usiam, Strasne vela americkych penzistov s mladymi kostaricankami.
Potom sa sa dozvedel ze si tam chodievaju uzit penziu a platia mlady zenam aby mohli byt s nimi.
No bolo ich tam neurekom. A to ma priviedlo k rozhodnutiu ist do stredu Kostariky do Atenas malicke kludne mestecko z najlepsou klimou na svete (podla National Gegoraphic). Tam som stretol Paula a Julie ktori poznali nejakych ludi na biologickej stanici v Rio Parcuare na karibskej strane.
Tak som sa rozhodol ist pracovat z najvacsimi korytnackami na svete .
Ale o tom v druhej casti...
